Svah za heľpianskou školou bol pre pracovníkov bývalého okresného domu osvety v B. Bystrici ako stvorený pre prírodný amfiteáter, ktorý by sa využíval na prehliadky folklórnych súborov a skupín z bývalého okresu Banská Bystrica. S myšlienkou sa pohrávalo dlhší čas, až sen sa stal skutočnosťou v r. 1966. Okresný národný výbor poskytol finančné prostriedky vo výške 5 000,– Kčs, za čo sa nakúpilo rezivo na pódium. Chuť a nadšenie do práce zase mali Heľpania. Zástupca základnej školy p. Halaj inicioval ku prácam žiakov školy, ostatné práce financovali miestne prevádzkarne pod vedením Jána Jánošíka. V priebehu jedného mesiaca sa dokázalo postaviť drevené pódium a vo svahu boli osadené drevené lavičky.
Tvrdo sa pracovalo na stavebných prípravách aby sa amfiteáter mohol slávnostne otvoriť v dňoch 4. a 5. júna 1966 z príležitosti 1. ročníka Horehronských dni spevu a tanca. Amfiteáter privítal prvých účinkujúcich v nedeľu s programom, ktorý trval bez prestávky takmer 4 hodiny a účinkovalo v ňom 250 účinkujúcich. Návštevnosť bola prekvapujúco vysoká, program si pozrelo takmer 5000 divákov. Okrem hlavného programu si návštevníci mohli pozrieť výstavku detských kresieb a výkresov v priestore obce. Všetky okná obytných domov boli bohato vyzdobené heľpianskymi výšivkami a bábikami v krojoch, čo obohatilo pobyt účastníkom.
Technická komisia sa postarala o to, aby boli vykonané stavebné práce. Propagačná komisia – jej predsedom bol p. Moravčík sa postarala o propagáciu, ktorá pozostávala z 8 ks plátenných transparentov, 30 ks pásových hesiel, 50 ks ručne písaných plagátov. Programovú časť viedol Juraj Kováč, ktorý vypracoval libreto Horehronských dní spevu a tanca. Za MNV v Heľpe boli za zdarný priebeh slávností zodpovední Ján Sidor – predseda, Ján Baloha – tajomník a František Turčin – pracovník MNV.
Komisia po slávnostiach skonštatovala, že obec Heľpa ako centrum Horehronskej oblasti spĺňa všetky predpoklady k úspešnému uskutočňovaniu okresných prehliadok súborov a odporúča vytvoriť tradičné Horehronské slávnosti spevu a tanca.
Týmto sa položili základy festivalu, ktorý sa zapísal medzi významné kultúrno-spoločenské podujatia nášho kraja pod názvom Horehronské dni spevu a tanca. Programová skladba má v porovnaní s inými festivalmi dostatočne vyhranený ráz. Stabilizovala sa na stredné Slovensko, región Pohronie, na jeho folklórne kolektívy. Od samých počiatkov je zameraná na autentický folklór.
Vo svojich začiatkoch trval festival 2 dni, z ktorých prvý večer neodmysliteľne patril divadlu Neskôr sa trvanie festivalu predĺžilo a už 20 rokov trvá tri dni.. Od r. 1991 nedeľa patrila EUROFOLKLÓRU, kedy sa v programe predstavovali zahraničné folklórne telesá. V súčasnej dobe už tento programový blok nie je zaradený v Horehronských dňoch spevu a tanca.
S príchodom novej riaditeľky Stredoslovenského osvetového strediska p. Márie Palúchovej, sa začali zmeny, ktoré výrazne prispeli k atraktívnosti festivalu. Do programovej koncepcie sa zahrnuli projekty, ktoré sú zamerané nielen na folklór, ale aj na prezentáciu tradičných remesiel a kuchyne. Slávnosti sa rozšírili z priestoru prírodného amfiteátra na námestie obce. Vytvoril sa Jarmok ľudových remesiel, kde sa môžu návštevníci zoznámiť s tradičnými remeslami, ochutnať čo-to z tradičnej kuchyne ale aj pozrieť si vystúpenia folklórnych súborov
V r. 2000 bol verejnosti predstavený nový plagát s logom HDSaT od výtvarníka Fera Liptáka.
Od r. 2002 sa otvorili nové možnosti prezentácie materiálnej a duchovnej kultúre v projekte Predstavujeme obce regiónu. Tu dostáva každá obec možnosť prezentácie. Okrem výstavy, ktorá je venovaná tejto dedine a pripravuje ju Horehronské múzeum v Brezne, predstavuje svojich výrobcov na remeselnom jarmoku, ponúka špeciality svojej miestnej kuchyne sa môže prezentovať v programe na scéne amfiteátra vo svojom bloku. . Ďalším obohatením festivalu je projekt Prišli hostia zďaleka i zblízka, v ktorom účinkujú známe ale aj menej známe folklórne súbory a skupiny z celého Slovenska na námestí obce.
Zintenzívnila sa spolupráca s médiami. Niektoré programy z viacerých ročníkov boli odvysielané Slovenskou televíziou. Hlavným mediálnym partnerom sa stalo rádio Regina.
V r. 1994 bola v priestoroch amfiteátra pribudol drevený dom, ktorý sa dodnes využíva pre potreby výstav a výstavy pripravuje Horehronské múzeum v Brezne. V r. 2007 za finančnej podpory nášho rodáka pribudol druhý drevený dom, ktorý slúži ako miestne múzeum a začala sa rekonštrukcia prírodného amfiteátra.
Počas 50. ročníkov na Horehronských dňoch účinkovali profesionálne súbory, poloprofesionálne súbory, množstvo amatérskych folklórnych súborov, zahraničné folklórne súbory a hudby, detské folklórne súbory, folklórne skupiny, spevácke skupiny a ľudové hudby. Predstavili sa nám divadelné ochotnícke súbory ale aj spevácke zbory. Boli to tisícky účinkujúcich takmer v každom ročníku. Predstavilo sa nám nespočetné množstvo remeselníkov, ľudových výrobcov a taktiež vystavovateľov.
Zo zanietencov a organizátorov môžeme spomenúť aspoň týchto, z ktorých už niektorí nie sú medzi nami: Jozef Moravčík, Juraj Kováč, Igor Kovačovič, Ján Husárik, Janka Kasová, Mária Palúchová, Rudolf Veselovský, Táňa Salajová, Ján Weiss, Eva Švajdová, Madga Slivková, Jarmila Mikulová, Anna Šlauková, Stanislava Piliarová a ďalší. Z miestnych aktívnych organizátorov môžeme spomenúť Jána Sidora, Františka Turčina, Juraja Hyriaka, Jozefa Fillu, Juraja Halaja, Jozefa Murína, Máriu Mešťanovú, Lukáča Kukuľu, Pavla Oravkina, Pavla Simana, – to je len časť tých, ktorí sa starali a aj starajú o zabezpečenie slávností.
Čo pripravil 50. ročník? Okrem tradičných vystúpení súborov v prírodnom amfiteátri od piatka do nedele, tradičného jarmoku a kuchyne na námestí obce, sa otvorili priestory starej fary, ktoré boli pripravené pre výstavy Horehronského múzea v Brezne, Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, fotografií neb. duchovného otca Michala Čaneckého a ľudových umelcov, ktorí odovzdávali svoj kumšt návštevníkom.
V hospodárskych priestoroch farskej záhrady si návštevníci mohli pozrieť tradičné nástroje používané v poľnohospodárstve, vyskúšať si zamangľovať plachtu a ešte množstvo iných prekvapení.
Nedeľný poobedný program bol vysielaný do éteru v živom vysielaní rádia Regina, RTVS spracovala záznamy z vybraných programov do slovenskej televízie.
Nedeľa doobeda bola obohatená na námestí obce o súťaž vo varení halušiek.
A keď výročie – tak hneď dve. Miestny folklórny súbor Heľpan oslávil 90 rokov od svojho vzniku. Programový blok – Totá Heľpa bol v piatok venovaný 90. výročiu založenia folklórnej skupiny Heľpan. Na tomto bloku sa podieľali všetky vekové kategórie – od najstarších po najmladšiu generáciu a predstavili nám tradičné rodinné zvykoslovie.
Toto je len časť z celkového trvania folklórneho festivalu Horehronských dní spevu a tanca.
Veľké ďakujem patrí všetkým pracovníkom Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici, Obecného úradu v Heľpe a Horehronského múzea v Brezne. Všetkým zložkám z Heľpy, ktoré sa každoročne podieľajú na zdarnom priebehu festivalu, všetkým účinkujúcim a taktiež divákom a priaznivcom folklóru nášho regiónu.